Tvrdenie:
Stredoveké uhorské kroniky zachovali tradíciu hunsko-maďarskej totožnosti.
Vyvrátenie:
Spomedzi uhorských kronikárov písal o hunskom pôvode Maďarov ako prvý Šimon z Kézy: takáto tradícia predtým neexistovala. Šimon z Kézy vytvoril príbeh o hunskom pôvode na základe európskych kroník a legiend.
Viac:
Tradíciu pôvodu od Hunov vytvoril Šimon z Kézy, dvorný kňaz kráľa Ladislava IV.: v predchádzajúcich kronikách sa ešte nespomínalo, že by boli Maďari potomkami Hunov. Anonymova kronika uvádzala len to, že panovnícky rod pochádzal od Attilu, no Šimon z Kézy uvádzal hunský pôvod celej šľachty: predkom maďarských kráľov uňho nebol len Attila, ale celý hunský národ bol predkom maďarského národa. Všetky kroniky, ktoré nasledovali po Šimonovi z Kézy, už začínajú dejiny Maďarov príbehom Hunov.
Šimon z Kézy odvodil pôvod Maďarov počnúc Noemom cez Jafeta a obrom Nimrodom, ktorý postavil Babylonskú vežu, až po Skýtov a neskôr Hunov. Šimon z Kézy podrobne uvádza dejiny Hunov, ich boja za obsadenie vlasti a potom nasleduje „druhé” maďarské obsadenie vlasti. Šimonovi z Kézy možno vďačiť aj za zvečenenie legendy o čarovnom jeleňovi – toto je jediná zložka dejín Hunov, ktorá pochádza pravdepodobne z maďarskej ľudovej tradície. Postavy hunských dejín zaopatril Šimon z Kézy maďarskými menami, neskoršie historické udalosti a mená voľne umiestnil do čias Attilu. Šimon z Kézy použil rozličné zdroje na vytvorenie dejín Hunov: zdroje informujúce o Hunoch, či legendy o Hunoch z Nemecka, Francúzska a Itálie, ako aj legendy, ktoré možno spájať s Hunmi, ktoré však pôvodne pochádzali z jeho rodnej zeme v strednej časti Zadunajska, a viazali sa ku konkrétnym kopcom, predmetom či ruinám.
Príbeh sa snaží dať vysvetlenie sčasti na to, prečo sú rozdiely medzi Maďarmi, ktorí patria k totožnému národu, a sčasti hlása rovnosť v rámci šľachty. Podľa Šimona z Kézy bol kedysi každý Hun (teda podľa neho Maďar) slobodný človek, ale z tých, ktorí sa nepodvolili rozkazu povolávajúcemu do vojny, sa stali sluhovia (alebo ich
zabili). V modeli ideálneho štátu Šimona z Kézy vládne silný kráľ, ktorý udržiava centrálnu moc a opiera sa o cirkev a šľachtu, kým šľachta sa ďalej nevrství na barónov a nižšiu šľachtu. Táto utópia spochybňovala oprávnenosť moci barónov a mala za úlohu posilniť kráľovskú moc. Neskôr prevzali dejiny Hunov Šimona z Kézy nielen kronikári, ale stali sa tiež základom zbierky práva Tripartitum Štefana Verbőciho, keďže jej prostredníctvom sa dali legitimizovať výsady šľachty.
Spoločná minulosť: vedomosti na rozptýlenie historických mylných predstáv – podpora práce slovenských a maďarských učiteľov dejepisu prostredníctvom tlačených a online publikácií, odborných konferencií. Projekt Združenia učiteľov dejepisu a spravodajského portálu Denník N.
Financovaný Európskou úniou. Informácie a vyjadrenia uvedené v tomto dokumente sú vyjadreniami autora (autorov) a nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne názory Európskej únie alebo Verejnej nadácie Tempus. Európska únia ani financujúci orgán za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
